Information for libraries

  • na webu

Visual

Nacházíte se zde: Úvod Archiv 2016 / 01 Informace a konference Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív – masová digitalizácia v Slovenskej národnej knižnici

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív – masová digitalizácia v Slovenskej národnej knižnici

Resumé: Príspevok predstavuje národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý v rokoch 2012 až 2015 implementovala Slovenská národná knižnica s partnerom Slovenský národný archív. Okrem základných faktov a predstavenia výsledkov projektu sa príspevok zameriava na jeho významné prínosy v oblasti sprístupňovania digitálnych objektov, ktoré vznikli počas jeho realizácie a vzniknú počas nasledujúcich rokov, jeho autorskoprávne aspekty najmä z pohľadu legislatívy vzťahujúcej sa k obchodne nedostupným dielam a perspektívy a prínosy digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva v SNK do budúcnosti.


Kľúčové slová: autorské právo, bibliografia, digitalizácia, Digitálna knižnica a digitálny archív, obchodne nedostupné diela, Operačný program Informatizácia spoločnosti, Slovenská národná knižnica, sprístupňovanie verejnosti

Summary: The paper introduces the national project Digital Library and Digital Archives implemented between 2012 and 2015 by the Slovak National Library and its partner Slovak National Archives. Apart from the basic facts about the project and its results it focuses on its enormous contribution in the area of making the digital objects produced during its implementation and afterwards available online, related copyright aspects, especially with regard to the out-of-commerce works legislation, as well as perspectives and benefits of digitisation of printed cultural heritage materials in the national library for the future.

Keywords: bibliography, copyright, digitization, Digital Library and Digital Archives, making available, Operational programme Informatization of Society, out-of-commerce works, Slovak National Library

Mgr. Ján Kováčik / Slovenská národná knižnica, Holubyho 46/7, 03601 Martin, Slovensko jan.kovacik@snk.sk

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (ďalej len „DIKDA“), ktorý realizovala Slovenská národná knižnica (ďalej len „SNK“) a ktorého implementácia sa po viac ako troch rokoch vecne skončila 30. septembra 2015, vstúpil od 1. októbra 2015 do fázy trvalej udržateľnosti, čo znamená, že aktivity digitalizácie a konzervovania písomného kultúrneho dedičstva budú s využitím robustnej technologickej infraštruktúry, vybudovanej v rámci projektu, pokračovať minimálne po dobu ďalších piatich rokov, pričom konečným cieľom je zdigitalizovanie celého slovacikálneho fondu SNK, a to vrátane historických knižničných dokumentov a fondov, ktoré má v správe, ako aj významnej časti zbierok Literárneho archívu SNK.

Základné fakty o projekte DIKDA

Žiadateľom a hlavným realizátorom projektu DIKDA bola SNK a partnerom bol Slovenský národný archív, ktorý organizačne spadá pod Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „SNA“). Projekt sa realizoval v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti (ďalej len „PO2 OPIS“) pod názvom Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Rozpočet projektu predstavoval viac než 40,2 mil. EUR a na jeho realizácii sa do konca septembra podieľalo viac ako 210 zamestnancov, z toho takmer 170 na novovytvorených pozíciách (z nich je 73 trvalo udržateľných aj po vecnom ukončení projektu). Projekt mal 2 hlavné ciele:

a)      masová digitalizácia slovacikálnych dokumentov, a to 1 260 000 knižničných objektov, konkrétne 100 tisíc monografií a monografických zborníkov, 350 tisíc výtlačkov zdrojov na pokračovanie (noviny, časopisy, zborníky, ročenky, výročné správy), 800 tisíc článkov z odbornej periodickej tlače a zborníkov, 10 tisíc špeciálnych dokumentov ako pohľadnice, plagáty či mapy a 1 267 000 archívnych dokumentov, z ktorých väčšinu tvorili sčítacie hárky zo sčítaní ľudu z prvej polovice 20. storočia a zvyšok archívne dokumenty Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky z rokov 1969 až 1989.

b)      vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum SNK, teda vybudovanie špičkových špecializovaných pracovísk na digitalizáciu knižničných dokumentov a na ich chemické ošetrenie a reštaurovanie (digitalizačné centrum, dátové centrum, konzervačné centrum so sterilizačnou a deacidifikačnou jednotkou, infraštruktúra kontroly kvality digitalizácie a konzervovania, ktorá zahŕňa laboratóriá papiera, mikrobiologické laboratória a pracoviská opráv a reštaurovania dokumentov). Súčasťou tohto cieľa bola tiež modernizácia časti depozitu sídelnej budovy SNK.

Výsledky projektu

V rámci masovej digitalizácie fondu partnera SNA sa od prvej polovice roku 2014 zdigitalizovalo, v potrebnom rozsahu očistilo a zreštaurovalo viac než 1,278 milióna archívnych objektov, pričom z hľadiska typu objektov dominovali sčítacie hárky z prvej polovice 20. storočia, konkrétne zo sčítania ľudu v roku 1930, sčítania ľudu z roku 1939 na území Petržalky a Devína a sčítania ľudu v roku 1940, doplnené archívnym fondom z proveniencie Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky za roky 1969 až 1989 a ďalšími menej rozsiahlymi fondmi. Ide o archívne fondy, ktoré sú bádateľmi v SNA najviac žiadané. Ich digitalizácia prebehla dodávateľským spôsobom v Bratislave na základe realizačnej zmluvy, ktorú za týmto účelom uzavrela s externou spoločnosťou SNK.

Digitalizácia objektov z konzervačného fondu SNK prebiehala už od roku 2012 v jej vlastnej réžii s tým, že časť týkajúca sa analytického spracovania článkov bola založená na spolupráci s externým dodávateľom, ktorý zabezpečil spracovanie obrazových súborov (samotné skenovanie prebehlo v SNK, takže dokumenty z konzervačného fondu sa nikdy nedostali mimo kontroly SNK), tvorbu všetkých typov metadát, harmonizáciu s bibliografickými metadátami  SNK a vytvorenie výstupných dátových balíkov. Výsledkom projektu v rámci objektov SNK bolo k termínu jeho vecného ukončenia 132 583 zdigitalizovaných monografií a zborníkov monografickej povahy, 356 210 zdigitalizovaných čísel zdrojov na pokračovanie (t.j. noviny, časopisy, zborníky, ročenky, výročné správy), 10 800 zdigitalizovaných špeciálnych dokumentov (mapy, plagáty, pohľadnice apod.) a 879 057 článkov z vedeckých, odborných a špecializovaných profesijných zborníkov a periodík, ktoré sú spracované ako samostatné digitálne objekty a prepojené s článkovou bibliografickou bázou, čo spolu predstavuje 1 378 650 digitálnych objektov.

Výstupom digitalizácie dokumentov je štandardizovaný balík tzv. producer submission package (ďalej len PSP), vytvorený na základe definície metadátových formátov pre digitalizáciu monografií a periodík v SNK (PSP môže obsahovať len jeden digitálny objekt, alebo niekoľko samostatne prezentovateľných objektov v prípade článkov, ktoré sú syntetizované pod úroveň čísla), ktorý obsahuje najmä archívne digitálne obrazové kópie každej strany objektu ako samostatný súbor vo formáte JPEG2000 s bezstratovou kompresiou, používateľské digitálne obrazové kópie každej strany objektu ako samostatný súbor vo formáte JPEG2000 so stratovou kompresiou, výstupy OCR vo formáte ALTO XML pre každú stranu dokumentu a vo formáte TXT (pre možnosť pracovať len s textom dokumentu bez obrazových súborov), súvisiace popisné (formáty MODS a Dublin Core), štrukturálne (formát METS), administratívne (formáty premis a METS) a technické (formáty premis a MIX) metadáta v definovanom štandarde, kontrolné súčty (MD5) a identifikátory (URN:NBN, UUID, EAN, ISBN/ISSN, pole 001 katalogizačného záznamu vo formáte MARC 21 a identifikátor autora v báze autorít)[1]

Pokiaľ ide o výber objektov na digitalizáciu, prvoradým kritériom bola úplnosť a správnosť bibliografického záznamu dokumentu (s výnimkou článkov, pri ktorých sa základný bibliografický popis môže vytvoriť aj v procese spracovania digitálneho objektu). Zabezpečenie relevantných bibliografických metadát bolo dôvodom rozsiahlej rekatalogizácie dokumentov v SNK a reeditácie databázy, ktorú v súvislosti s projektom DIKDA zabezpečoval odbor Národná bibliografia SNK. Ďalšími kritériami bola úplnosť dokumentu (napr. absencia chýbajúcich či poškodených strán apod.) a jeho fyzický stav, ktorý musel zaručiť, že digitalizáciu a súvisiace procesy zvládne bez nezvratného poškodenia (práve na zabezpečenie splnenia tohto kritéria slúži niekoľkonásobná kontrola a triedenie dokumentov v rámci ich prípravy na digitalizáciu a konzervátorské a reštaurátorské zásahy, ktoré prípadné problémy eliminujú vopred). Po obsahovej stránke možno konštatovať, že pri monografiách väčšinu zdigitalizovaného obsahu tvoria publikácie od druhej polovice 20. storočia po súčasnosť, ale aj staršie fondy, siahajúce až k prvotlačiam z 15. storočia. Pri zdrojoch na pokračovanie sa digitalizovali kompletné tituly od počiatku ich vydávania až po súčasnosť, odborné periodiká boli rovnakým spôsobom spracované až na úroveň článkov.

Z pohľadu budúcnosti je však hlavným výsledkom projektu vybudovanie špičkových pracovísk na digitalizáciu, konzervovanie a reštaurovanie materiálov písomného kultúrneho dedičstva, ktoré budú SNK slúžiť v nasledovnom období. Ide o nasledovné výsledky:

Komplexná rekonštrukcia troch podlaží depozitu v sídelnej budove SNK

Na troch poschodiach depozitu SNK, na ktorých je uložená majoritná časť konzervačného fondu SNK a časť historických knižničných dokumentov a fondov, došlo najmä k výmene z hľadiska svetelných podmienok uloženia fondu nevyhovujúcej presklenej obvodovej konštrukcie nepriehľadnými sendvičovými panelmi s tepelnou izoláciou, inštalácii špičkových vzduchotechnických zariadení, ktoré zabezpečujú stabilné klimatické podmienky ideálne pre uskladnenie fondu a inštalácii stabilného hasiaceho zariadenia s plynovým hasením. Zároveň boli inštalované najmodernejšie kompaktné regály, ktoré sú na polovici jedného poschodia ovládané elektronicky a počítačom, pričom ostatné časti sú na takýto spôsob ovládania predpripravené.

Dobudovanie budovy Konzervačného a digitalizačného centra SNK vo Vrútkach

Bola definitívne ukončená rekonštrukcia a prestavba budovy, v ktorej sa nachádzajú pracoviská SNK na digitalizáciu, konzervovanie, reparácie a reštaurovanie dokumentov, ako aj pracoviská vstupno-výstupnej kontroly kvality digitalizácie a konzervovania.

Vybudovanie konzervačného centra SNK

V rámci projektu boli vybudované pracoviská na čistenie dokumentov, vodnú deacidifikáciu a sterilizáciu dokumentov, ako aj špičkovo vybavený reštaurátorský ateliér.

Vybudovanie pracoviska vstupno-výstupnej kontroly kvality

V budove Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach boli vybudované na svetovej úrovni vybavené chemické a mikrobiologické laboratóriá, ktoré vedeckými metódami vyhodnocujú stav dokumentov, aby určili potrebu a optimálny spôsob konzervačného ošetrenia a potvrdili jeho účinnosť.

Vybudovanie technologickej infraštruktúry digitalizácie

Digitalizačné centrum SNK, ktoré pôsobí vo Vrútkach je vybavené 2 vysokorýchlostnými dokumentovými skenermi a 20 profesionálnymi knižnými skenermi (10 plnoautomatických, 4 poloautomatické, 5 manuálnych a 1 veľkoformátový), čo z neho robí jedno z najpokročilejších digitalizačných pracovísk v Európe. Uvedené skenovacie vybavenie pokrýva aj do budúcnosti všetky typy objektov, ktoré budú predmetom digitalizácie fondov SNK. Všetky procesy v rámci digitalizačnej linky SNK vrátane logistiky riadi a zabezpečuje robustný softvérový systém digitalizačného workflow docWorks, ktorý okrem zabezpečenia výkonu všetkých procesov v rámci spracovania digitálneho obsahu do štandardizovaných PSP balíkov zabezpečuje ich riadenie, elimináciu ľudských chýb a kontrolu kvality vo všetkých krokoch. Digitálny obsah sa ukladá v hardvérovom a softvérovom systéme pre riadenie a správu digitálnych dát Rosetta, ktorý zabezpečuje jednak trvalú použiteľnosť uloženého obsahu pomocou implementácie politík ochrany, a jednak dostupnosť obsahu pri zachovaní autenticity a pôvodu digitálnych objektov, a to prostredníctvom realizácie konkrétnych migračných činností, ako aj prístupnosť digitálneho obsahu pre potreby SNK. Uvedené softvérové riešenia sú prevádzkované v priestoroch novovybudovaného dátového centra v sídelnej budove SNK, v ktorom je umiestnená výpočtová platforma tvorená virtualizovanou platformou bežiacou na 50 serveroch typu blade, pracovný diskový priestor tvorený diskovými poľami zabezpečujúcimi rýchly prístup a veľký prietok dát, dočasné pracovné úložisko a potrebná sieťová infraštruktúra (dáta zo skenerov sa dedikovaným optickým prepojením posielajú z Vrútok do dátového centra v Martine, kam ku nim vzdialene pristupujú operátori postprocessingu, pričom všetky spracovateľské operácie sa vykonávajú na IKT infraštruktúre dátového centra v Martine). V sídelnej budove sa nachádza tiež pásková knižnica slúžiaca na ukladanie surových dát, ktoré vznikajú ako prvý produkt pri digitalizačnom procese, na uskladnenie medziproduktov digitalizácie, ktoré vznikajú počas jednotlivých technologických krokov digitalizácie, ako aj finálnych PSP balíkov.

Sprístupňovanie digitálneho obsahu

Digitálny obsah vytvorený v rámci realizácie projektu, ale aj všetky ďalšie digitalizované objekty, ktoré vzídu z produkcie Digitalizačného centra SNK v nasledujúcich rokoch, budú samozrejme sprístupnené verejnosti, a to v zásade dvoma spôsobmi.

Prvým, tým tradičnejším, je sprístupnenie všetkých objektov bez ohľadu na ich autorskoprávny status v rámci priestorov SNK na základe tradičnej knižničnej výnimky z autorského práva[2]. Objekty sú od októbra 2015 prístupné cez discovery systém Primo, postavený nad systémom pre správu digitálneho obsahu, ktorý sa na tento účel vybudoval v SNK v rámci projektu. Používatelia tak môžu v rámci siete SNK pristupovať k plným textom všetkých typov objektov – k monografiám, seriálom aj jednotlivým analyticky spracovaným článkom (objekty sú sprístupňované postupne, nakoľko ingest obrovského množstva dát do systému trvá relatívne dlhú dobu, rádovo mesiace). Je potrebné zdôrazniť, že týmto spôsobom budú, vzhľadom na uskutočnenú optimalizáciu akvizičných a spracovateľských procesov v SNK v súvislosti s digitalizáciou (najmä digitalizácia povinného výtlačku na počiatku jeho spracovania), v horizonte niekoľkých dní od ich akvizície používateľom k dispozícii v digitálnej podobe najaktuálnejšie dokumenty, a to až na úrovni analytického spracovania článkov, ktoré sa práve ako vedľajší výsledok implementácie národného projektu DIKDA v SNK obnoví v progresívnom prostredí digitalizačného workflow v roku 2016. Všetky objekty je zároveň možné plnotextovo prehľadávať cez integrovaný ALTO prehliadač a v súlade s autorským zákonom v priestoroch knižnice aj vytlačiť. Linky na jednotlivé digitálne objekty plánuje SNK zároveň implementovať aj do bibliografických záznamov v databáze Slovenská knižnica, čo znamená, že priamy prístup k nim bude v priestoroch SNK možný aj z prostredia knižnično-informačného systému. V kontexte služieb, ktoré SNK vo svojich priestoroch poskytuje, ide o paradigmatickú zmenu – namiesto prezenčných výpožičiek fyzických dokumentov, ktoré sú zdigitalizované, používatelia prednostne pristupujú k digitálnym objektom, čo znamená, že v rovnakom čase je možné jeden dokument, bez ohľadu na obmedzený počet fyzických exemplárov vo fonde, sprístupniť teoreticky neobmedzenému počtu používateľov. Postupne sa tak zrealizuje vízia zdokonalenia ochrany slovacikálneho konzervačného fondu v dôsledku úplného zastavenia prezenčných výpožičiek fyzických dokumentov.

Druhým, ale o to progresívnejším, a možno povedať že až prevratným spôsobom sprístupnenia digitalizovaného obsahu je prístup k nemu prostredníctvom portálu Slovakiana, vyvinutého v rámci národného projektu Národného osvetového centra (ďalej len „NOC“) Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra (ďalej len „CAIR“).

20. septembra 2011 bolo zástupcami európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy pod záštitou Európskej komisie podpísané Memorandum o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktorého hlavným obsahom bola zhoda na spoločnom záujme zúčastnených strán na uľahčení masovej digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva. Na jeho základe a v súvislosti s implementáciou národného projektu DIKDA sa na pôde Sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR uskutočnilo rokovanie medzi zástupcami MK SR, SNK a autorskej spoločnosti LITA, na ktorom sa zúčastnené strany zhodli, že existuje spoločná vôľa, aby sa princípy memoranda čo najširším možným spôsobom preniesli do slovenskej autorskoprávnej legislatívy. Po niekoľkých mesiacoch spoločnej prípravy bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela autorského zákona, ktorá okrem transpozície európskej smernice o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel[3] upravila aj pojem a používanie obchodne nedostupných diel, a to spôsobom, ktorý v európskom i svetovom kontexte patrí medzi najprogresívnejšie a najliberálnejšie.

Za obchodne nedostupné diela sa v zmysle autorského zákona považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú síce chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze). Toto dielo musí byť v súlade s platným autorským zákonom zároveň uložené v knižnici, archíve alebo múzeu a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel, ktorý vedie SNK. Na rozdiel od legislatívnych úprav iných krajín je teda definícia obchodne nedostupného diela veľmi voľná, najmä v tom zmysle, že zákon nestanovuje žiadnu lehotu, ktorá by pre naplnenie tohto pojmu musela ubehnúť od vydania takéhoto diela (obdobná legislatíva napr. vo Francúzsku sa vzťahuje len na diela 20. storočia, v Nemecku len na diela vydané pred 1. januárom 1966). V rámci svojho dvojjediného postavenia vo vzťahu k obchodne nedostupným dielam tak SNK v roku 2015 do zoznamu obchodne nedostupných diel navrhla všetky digitalizované monografie, ktoré vyšli pred 1. januárom 2013 (v roku 2016 sa táto hranica posunula na 1. január 2014) a zároveň všetky periodiká, ktoré vyšli viac ako tri mesiace pred aktuálnym mesiacom. Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať aj ktorákoľvek iná fyzická osoba alebo právnická osoba než SNK. Následne SNK bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do tohto zoznamu na svojom webovom sídle a ak podľa jej zistenia nie je možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok, pričom autor zároveň v lehote 3 mesiacov od podania návrhu písomne nenamieta proti zaradeniu diela do zoznamu, SNK zaradí dielo do verejne prístupného zoznamu obchodne nedostupných diel. Dôležitým princípom tiež je, že výlučne autor (t.j. nie napr. vydavateľ) je oprávnený písomne žiadať od SNK vyradenie obchodne nedostupného diela zo zoznamu.

Pri legislatívnej úprave použitia obchodne nedostupných diel sa v slovenskom autorskom práve po prvýkrát uplatnil model tzv. rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, čo znamená, že ich použitie vyhotovením rozmnoženiny (vrátane digitálnej), sprístupňovaním tejto rozmnoženiny verejnosti (t.j. on-line) a jej rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (kúpa digitálnej kópie) sa realizuje na základe hromadnej licenčnej zmluvy, uzavretej s príslušnou organizáciou kolektívnej správy práv (LITA), ktorá zastupuje významný počet autorov k obchodne nedostupným dielam, a to aj v prípade, keď táto organizácia kolektívnej správy autora k obchodne nedostupnému dielu nezastupuje, a to za podmienky, že autor výslovne nevylúčil kolektívnu správu svojich práv (tzv. rozšírená kolektívna správa práv).

Z pohľadu prístupnosti digitalizovaného obsahu on-line znamená táto právna úprava doslova revolučnú zmenu, ktorá v kombinácii s aplikačným modelom, na ktorom sa v rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve dohodli SNK, NOC a LITA[4], predstavuje svetový unikát a inšpiráciu pre mnohé iné krajiny.

Z uvedeného vyplýva, že do kategórie obchodne nedostupných diel tak patrí viac než 95% zdigitalizovaných objektov SNK, ktoré sú autorsky chránené. Tieto budú prístupné on-line na portáli Slovakiana na základe registrácie a zaplatenia paušálneho poplatku za prístup, ktorého mesačná výška pre používateľa, ktorý nemá nárok na študentskú zľavu, nepresahuje cenu obedného menu v bežnej reštaurácii, a to tak, že počas obdobia, za ktoré je poplatok zaplatený, bude mať používateľ neobmedzený prístup ku všetkým obchodne nedostupným dielam z niekoľkých zariadení s prístupom na internet. Ide teda o obdobu komerčných streamovacích služieb ako sú Spotify, Netflix, Google music apod., s ktorými ju spája aj to, že výťažok z poplatkov od používateľov sa po odpočítaní prevádzkových nákladov SNK a NOC odvádza priamo LITA. Bez zaplatenia poplatku bude používateľ schopný rovnakým spôsobom pristupovať ku autorsky voľným dielam, ale zároveň aj k obálkam a obsahom obchodne nedostupných diel – bude sa môcť teda informovane rozhodnúť, či si poplatok za prístup v prípade nájdenia žiadaného dokumentu zaplatí. Za osobitný jednorazový poplatok bude tiež možné stiahnuť si digitálnu rozmnoženinu jednotlivej monografie, čísla či celého ročníku periodika vo formáte PDF alebo ePub určeného pre elektronické čítačky. Služba bude spustená v prvom polroku 2016, po naimportovaní kritického množstva obchodne nedostupných diel do systému CAIR, ktorého je Slovakiana prezentačnou vrstvou.

Popísaný spôsob sprístupnenia umožní, že používatelia už nebudú musieť za informáciami chodiť do knižnice, bohatstvo digitalizovaných fondov SNK príde za nimi do ich počítačov, tabletov či smartfónov, a to za férový poplatok, ktorý robí tento systém sprístupnenia trvalo udržateľným.

Budúcnosť digitalizácie v SNK

Ako bolo vyššie spomenuté, 30. septembra 2015 masová digitalizácia v SNK neskončila, ale bude v intenzívnom tempe rutinne pokračovať ďalej v jednozmennej prevádzke minimálne do konca roku 2020, s veľkou pravdepodobnosťou však aj dlhšie. Počas tohto obdobia bude SNK kompletizovať digitalizovanú podobu konzervačného slovacikálneho fondu (retrospektívne i v rámci prírastkov tak pri monografiách, ako aj pri seriáloch), intenzívnejšie sa však zameria aj na zbierky Odboru správy a spracovania historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov, Literárneho archívu a Literárneho múzea SNK. V rámci spracovateľskej linky SNK sa v prostredí systému digitalizačného workflow v roku 2016 obnoví v novej, progresívnej podobe činnosť článkovej bibliografie. Ročne tak v závislosti od typu dokumentu pribudne 40 až 100 tisíc nových digitálnych objektov.


Poznámky pod čarou:

[1] viac na http://www.snk.sk/sk/informacie-pre/kniznice-a-knihovnikov/standardizacia-digitalizacie.html

[2] § 48 Autorského zákona č. 185/2015 Z.z.

[3] smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel

[4] http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2256333&l=sk

KOVÁČIK, Ján. Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív – masová digitalizácia v Slovenskej národnej knižnici. Knihovna plus [online], 2016, 12(1) [cit. 2014-11-25]. ISSN 1801-5948. Dostupné z: http://knihovnaplus.nkp.cz/aktualni-cislo/informace-a-konference/narodny-projekt-digitalna-kniznica-a-digitalny-archiv-2013-masova-digitalizacia-v-slovenskej-narodnej-kniznici

01.07.2016




Vyhledávání
Covidočtení

Chcete vědět, zda z nás udělal covid větší čtenáře? Jak se změnily naše čtenářské návyky? Nebo jaká byla a je česká čtenářská kultura? To vše najdete v nové publikaci vydané nakladatelstvím Host ve spolupráci s Národní knihovnou ČR.

https://www.hostbrno.cz/covidocteni/

CovidoCteni.jpeg

Tajemství knih

termín: 3. 6. – 3. 9. 2022

Klementinum 190, Praha 1

Knihovnický kalendář 2023

Kalendář na rok 2023 s názvem „Knižní obálky tří století“ vznikl ve spolupráci s Knihovnou Národního muzea. Kalendář představuje výběr nejatraktivnějších originálních předloh pro tisk knižních obálek a přebalů ze sbírek oddělení knižní kultury Knihovny Národního muzea. Podstatnou část výběru tvoří obálky 20. století, pro srovnání jsou zařazeny i práce z 19. a 21. století. Pro stolní kalendář byly vybrány díla proslulých i méně známých tvůrců, například Františka Koblihy, Jana Konůpka, Ondřeje Sekory, Václava Kabáta, Jaroslava Hořánka, Dany Puchnarové, Jana Černého-Klatovského, Petra Dillingera, Václava Fialy, Václava Čutty a dalších.

Objednávkový formulář:
https://forms.gle/zwVBQGCfgdKAAvZr8

Studentská konference Think!+

Termín: 23. 6. 2022

Místo: Filozofická fakulta Univerzity Pardubice

Přihlaste se na sedmý ročník studentské konference Think!+, kterou pořádají doktorandi FF Univerzity Pardubice.
Cílem konference je umožnit studentům prezentovat rozmanitá témata, otevřít nové perspektivy a zprostředkovat mezioborový dialog. Setkání účastníkům poskytne nejen vzájemnou inspiraci, ale rovněž příležitost k reflexi své dosavadní vědecké práce.

Více informací:

https://kfr.upce.cz/cs/studentska-konference-think-2022-23-6-2022